Architekti: Rozvoju sa Vištuk nevyhne, ak nechce stagnovať

 

Dávajú tvár novým štvrtiam Bratislavy a teraz prijali výzvu navrhnúť plán rozvoja Vištuku. Podľa architektov a urbanistov zo štúdia GFI nezáleží na tom, či budujete veľkomesto alebo malú obec – dôležité je vždy riešiť územie celistvo, pre všetkých obyvateľov. Na prvom mieste je potreba uspokojiť ich potrebu niekde bývať, ale okrem toho aj odpočívať, športovať, nakupovať, žiť a pracovať. O projekte Zlatá réva hovorí Radoslav Grečmal, spolumajiteľ štúdia GFI a Katarína Jägrová, hlavná architektka projektu.

Vaše štúdio navrhlo najvyšší mrakodrap v Bratislave. Aká bola vaša reakcia na ponuku navrhnúť sídelný útvar v malej obci?
KJ: Zaujal nás postoj a zmýšľanie investora, ktorý vníma dôležitosť toho, aby sa územie riešilo celistvo. Zreteľne popísal problémy pôvodného zámeru v menšom rozsahu, z ktorého mal byť len akýsi prívesok obce bez vízie budúceho rozvoja. Potešilo nás, že investor prijal myšlienku vytvorenia verejného námestia, nového centra Vištuku, čo jasne odlišuje projekt od bežnej výstavby v regiónoch. 

Výstavba pri vištuckom rybníku bola schválená ešte bývalým vedením obce. Aké sú riziká, ak by túto lokalitu neprojektoval len jeden subjekt?  
RG: Reálne môže dôjsť k tomu, že viacero samostatných developerov územie rozdrobí. Potom hrozí, že organizácia celého územia, ktorá má zabezpečiť komplexný rozvoj tejto časti obce, vrátane priestorov pre verejnoprospešné záujmy, nikdy nenastane. Oproti tomu jeden investor, ktorý pracuje s celým územím, dokáže takéto pravidlá pre komplexný rozvoj nastaviť. Vie vyvážene kalkulovať medzi komerčne využiteľnými a verejnými priestormi a tým vytvorí predpoklady pre ich vznik a prevádzku. 
KJ: Z pohľadu obce to prináša neopísateľné zjednodušenie. Svoje predstavy a usmernenia komunikuje len s jedným subjektom, už len napríklad pri výstavbe kanalizácie. V tejto fáze, keď ešte len nastavujeme pravidlá pre rozvoj územia, by sa obyvatelia mali pýtať na to, v čom je rozšírenie územia prínosom a prečo je väčší záber územia výhodný. 

Je ťažké predstaviť si výstavbu počas 30 rokov.
RG: Chápem, obyvatelia Vištuka majú opodstatnené obavy z predloženej 30-ročnej vízie. Dnes sú skúsenosti s  komplexnými riešeniami území alebo riadenou etapizáciou výstavby minimálne. Vo väčšine okolitých obcí sa to tak nerobí – najčastejšia skúsenosť je, že do obce príde developer, vyťaží svoje územie na maximum rezidenčnou funkciou, odíde a viac sa nestará. Potom to tak aj vyzerá, že chýba verejná zeleň, priestory pre komunitné stretnutia obyvateľov, základné služby. Preto je dôležité mať od začiatku „masterplan“, akési pravidlá rozvoja a následne ich aj dodržiavať. Našou snahou je nastaviť pravidlá ďalšieho vývoja obce a sídelného útvaru na ďalších 30 rokov. Rozvoju sa Vištuk – vďaka svojej polohe v bratislavskom kraji s dobrou dostupnosťou do hlavného mesta – nevyhne, ak nechce stagnovať. Otázkou je, či Vištuk zareaguje na rozvoj malokarpatskej oblasti a udrží si svoj niekdajší historický význam.

Čo sa deje s obcami, ktoré sa nerozvíjajú? 
RG: Vymierajú, lebo nevedia ponúknuť náplň pre mladé rodiny, nie sú pre nich atraktívne. 
KJ: Je enormne rýchla doba a ak obec v predstihu nereaguje na aktuálne potreby, prichádza úpadok. Ostro povedané, v dnešnej dobe nepodporiť rozvoj znamená v čase znehodnotiť svoj vlastný majetok. Vištuk ako obec rozvíjajúceho sa malokarpatského regiónu disponuje vodnou plochou, ktorá predstavuje silný potenciál rozvoja turizmu. Vďaka svojej polohe a spomínanej vodnej ploche vie vhodne doplniť aktivity vznikajúce v okolí. Stačí zareagovať, inak ho rozvoj turizmu a s jeho ekonomickým potenciálom minie. Treba pripomenúť, že Vištuk  potenciál rozvoja tejto lokality už rozoznal  a integroval aj do územného plánu. Že sa chce stať obcou pri vodnej ploche, namiesto obce s vodnou plochou.

Môžete to priblížiť konkrétnejšie?
KJ: Cieľom zámeru je zachovať jedinečný prírodný charakter brehov vodnej plochy a podporiť vznik aktivít na trávenie voľného času pri vode, primeraných dnešným požiadavkám. Našou snahou je skĺbiť  existujúce aktivity, viažuce sa na rybárstvo, s aktivitami, ktoré podporia ekonomický rozvoj – napríklad vytvoriť priestory pre reštauráciu, oddych, alebo športové vyžitie a podmienky na trávenie voľného času pre všetkých členov rodiny. 
RG: Rozšírenie rozvojového územia smerom k Dubovej, ku komunikácií od Modry-Kráľovej, pozitívne prispeje aj obci. Novo navrhovaná oblasť vie lepšie dopravne fungovať, čím nezaťaží samotný Vištuk. 

Ako vnímate Vištuk v širšom rámci, kam sa bude uberať vývoj Malokarpatského regiónu?
KJ: Od začiatku projektu sa zaoberáme súvislosťami a previazaním na širšie územie, vnímame Vištuk v jeho kontexte. Robili sme si rešerš aktivít v okolí a hľadali sme možnosti ako Vištuk napojiť na rozvíjajúci sa cestovný ruch v malokarpatskej oblasti. Je to jedna z kľúčových ciest k ekonomickej udržateľnosti rozvoja obce, čo je nesmierne dôležité pre udržanie aktívneho života Vištuka t.j. jeho budúcich aj súčasných obyvateľov. 
  RG: Vištuk má jedinečnú vodnú plochu, ktorá už v minulosti slúžila na rekreáciu, vzhľadnú morfológiu s výhľadom na Malé Karpaty. V blízkosti je životaschopný Fajdal s biofarmou a vlastnými produktmi, nesúci odkaz k pôvodnému dedinskému životu, okolie je preštrikované vinicami, vinárstvom. Zámerom je skĺbiť tieto hodnoty a funkčne ich prepojiť. Náš návrh vychádza z realizovateľných možností  cyklochodníkov, náučných chodníkov a napojení na existujúcu sieť agroturistiky. Rovnako dôležitou súčasťou rozvoja regiónu je riešenie dopravy a rozvíjanie perspektívnych a udržateľných foriem, ako je v prípade Vištuka napojenie na blízku železnicu so stanicou v Šenkviciach. 

Aká je definícia dobrej dediny?
RG: Jednou z vecí, ktorú očakávam do dediny, je bezpečnosť. Ak pustím deti von, nič sa im nestane. Pre mňa osobne je dedina symbolom pre kľudnejší rytmus života, bližšieho kontaktu s prírodou a, samozrejme, väčšie komunitné spolunažívanie.

Existuje dnešný moderný vidiek?
KJ: Územie Vištuka nie je klasický vidiek Je vnímané spolu s okolitými obcami ako „predmestie“ Bratislavy, ktorá v súčasnosti prioritne poskytuje pracovné príležitosti. Snahou je, aby sa tieto oblasti stali sebestačnými, aby obyvatelia nemali potrebu ísť do mesta. RG:. Dnes obce v snahe udržať si obyvateľov musia ponúknuť okrem základného vybavenia aj niečo viac – priestor pre aktívny relax a možnosti pre rozvoj rôznych záujmových činností svojich obyvateľov. Urbanizáciou obcí sa rozdiel medzi mestom a obcou bude v budúcnosti z tohto pohľadu stierať. Ak si chceme zachovať okolitú krajinu a prírodu našich sídiel v udržateľnej kvalite pre zdravý život, musíme pristupovať k rozvoju našich sídiel tak, aby sme čo najmenej zaťažovali náš životný priestor nežiadúcimi dôsledkami dopravy. To znamená minimálne vzdialenosti medzi bývaním, prácou a relaxom, čo najmenšie zaberanie voľnej prírodnej plochy. Koncentrované sídla spĺňajú nielen ekologické požiadavky, ale prinesú aj ekonomické efekty v podobe lacnejšej a lepšie udržiavanej verejnej dopravy, infraštruktúry verejných sietí a rozmanitejšej ponuke občianskej vybavenosti a služieb. Takýto koncept rozvoja považujeme za zmysluplný a preto sa ho snažíme uplatniť aj v projekte Zlatá réva.

Foto: Architekti GFI – Radoslav Grečmal a Katarína Jägrová
Zdroj: GFI